Prvý týždeň na mori

25.10.2012… Deň nášho odletu z USA. Hľadíme na oblohu a rozmýšľame, kedy nám letí lietadlo. So zvukom motora a rozrazených vĺn sa blížime k siluete New Yorku …


Vyrážame v sobotu. S dobrým vetrom za jemného mrholenia a hmly nechávame Provincetown za nami. Cape Cod zátoku prechádzame na plachty, ktoré sťahujeme a pokračujeme iba na motor pri prechádzaní kanála. Kotvíme za kanálom pri Onset Bay maríne a vychutnávame si posledné lúče slnka, ktoré vykukli spoza mrakov. Okolie je krásne a pohodové.
Druhý deň vyrážame skoro ráno a za škaredého a chladného počasia sa s pomocou motora dostávame do Point Judith. Celý deň to riadne kýve a teda sledujeme horizont a zdržiavame sa vonku. Keďže nenachádzame žiadneho dobrovoľníka, ktorý by uvaril obed (naša mini kuchynka je ideálnym miestom na dostanie morskej choroby), obedujeme so západom slnka :). Večer sme premrznutí a vyhučaní a dúfame, že s novým dňom príde slnko a dobrý vietor.
V pondelok konečne vyťahujeme plachty a cik-cakujeme proti vetru. Vychutnávame si čaro sailovania, učíme sa doťahovať prednú plachtu (jib) a vlny nás občas nakláňajú natoľko, že máme pocit, že sme si tie naše nepremokavé batohy mali poriadne zatvoriť. Odrazu počujeme ranu! Predná plachta neodolala nápor vetra a roztrhlo ju skoro po celej šírke. Joe ostáva v kľude a vymieňame plachtu za menšieho jiba. Pomáhame si motorom, avšak po chvíľke začne vydávať divné zvuky. Chlapi vymieňajú motor za náhradný menší a poberáme sa do najbližšieho prístavu. Počas uväzovania lode sa Janči nechápe s kapitánom a neskoré uviazanie má za následok nabúrania lode do dreveného stĺpu. Keď sa darí, tak sa darí! Joe to našťastie berie s humorom a nemieni nás vymeniť. Kotvíme v Noak porte na začiatku Konektikatu, kde ostávame 2 dni aby sme opravili všetky potrebné veci. Tieto 2 dni nám ponúkajú možnosť osprchovať sa a oprať si veci 🙂 … zase sa z nás stávajú ľudia.
Počas dní dosť čítame, občas píšeme články, učíme sa španielčinu. Večery trávime písaním denníka, hraním kariet pri sviečkach a popíjaním Kuba Libre. Joe je super ako kapitán a aj ako človek!
V stredu znie zase celý deň motor pričom si ale pomáhame roztiahnutými plachtami. Za prítomnosti stoviek múch, využívajúcich našu loď ako prepravný prostriedok, sa dostávame do Bridgeportu. Nocujeme, čerpáme palivo a vyberáme sa k New Yorku. Deň ako každý iný. Hučí motor, ktorému pomáhajú plachty, my sa kocháme okolím a približujúcim sa veľkomestom.
Do USA sme prišli so spiatočnou letenkou. Naše lietadlo odlieta práve teraz z Bostonu a my ostávame a plavíme sa v ústrety vlastných snov 🙂 (ako dlho nám ešte platia víza?)
Joe počúva predpoveď počasia a dozvedáme sa o blížiacom sa hurikáne Sandy. Rozhoduje o mieste nášho úkrytu, ktoré je však vzdialené cez 300 km, čo znamená, že najbližšie dva dni budeme cestovať aj za tmy. Ešte v ten deň prechádzame okolo Manhattanu. Joe nám posledné tri dni rozpráva, aké dôležité je dostať sa do Pekelnej brány (spojenie rieky Hudson s ramenom oceánu) v správny čas, lebo ináč bude náš prechod Manhattanom pomalší ako rýchlosť mamičky s kočíkom na prechádzke… Pohľad z lode je skvelý a mohutnosť mrakodrapov a betónového mesta ohromujúca. Hukot áut, trúbenie taxíkov a šedosť New Yorku si vychutnávame počas celej 3 hodinovej preblavby, kde každý bežec a i chodec je rýchlejší ako my :). So západom slnka prechádzame okolo sochy slobody a pozorujeme vzdiaľujúce sa mrakodrapy s neskutočne dramatickou oblohou. Kotvíme o pol deviatej pri Sandy Hook ostrove.
Nasledujúci deň sa za príjemného slniečka a vysokej vlhkosti presúvame 200 km na juh popri celom pobreží New Jersey. Trvá nám to cez 17 hodín. Prechádzame okolo Atlantik city a vidíme pár delfínov. Kotvíme až o pol dvanástej a do pol tretej drtíme karty a popíjame Kuba Libre s kapitánom. Spojenie vĺn a vetra v mieste nášho kotvenia, nám otáča lodičku dookola a teda máme skvelý panoramatický pohľad na celú zátoku Cape May 🙂
Cape May bude v najbližších dňoch naše útočisko pred hurikánom Sandy.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *