Lietajúce holuby na Kube – Kúpa bicyklov

„Perdon, perdon seňor… queremos comprar bicicleta. Quiere vender la?“ (Prepáčte, prepáčte pane… chceme kúpiť bicykel. Chcete predať tento?)

Dneskajšia misia je jasná: kúpiť dva kubánske tátoše! Náš domáci je zjavne dosť nechápavý a tak sa už naňho nespoliehame. Okrem toho každá ďalšia noc v meste ide dosť do peňazí. Vyrážame k hlavnej ceste a ďalej do obývaných oblastí. Janči ide asi 15m predo mnou aby mal čas zhodnotiť dvojkolesovú mašinu :). Ja si stále opakujem slovíčka „predať“ a „kúpiť“, no aj tak to prvých 5krát popletiem a nechcem kúpiť ale predať :-D. Väčšina (hlavne postarších pánov) sa na nás len zasmeje, povedia, že nie a poprajú nám veľa šťastia.

Asi so štyrmi adeptami sa dostávame aj k vyjednávaniu, no cena sa nám zdá privysoká za ponúkanú kvalitu. Úspešne odmietame rikšiarov (najotravnejší ľudia vo všetkých turistických mestách) a skúšame šťastie na križovatke. Asi po troch hodinách pýtania sa pri nás zastavujú dvaja cyklisti, že či chceme kúpiť ich stroje – no vyzerá to, že sme populárny.

Jeden „amígo“ je dosť neodbytný a tvrdí nám, že jeho kamoš, ktorý býva kúsok, má dva bicykle. Nakoniec súhlasíme a nasadáme do jeho malej rikšne (po toľkých hodinách státia je to príjemná zmena). Pri každom menšom kopčeku vzdychá ako o dušu a asi dúfa, že mu nakoniec niečo za jeho námahu prihodíme. Po 20 minútach krúženia dokola už začíname byť dosť naštvaní a jeho kamoš s bicyklami samozrejme nič nemá. Sme ďaleko s prázdnymi rukami a vychcaným Kubáncom… čo viac si môžeme priať? Pri ceste späť ešte zastavuje v bočnej uličke, kde ďalší kamarát čaká s krásnym čínskym bicyklom, za ktorý chce 150CUC… no nie – bike chceme, ale 150 je rozpočet na dva kusy, nie jeden. Jednáme asi pol hodinu a posledná ponuka je stovka + hodinky z Lidla (cca 15eur). Je to síce viac ako sme chceli, no vykšeftujeme k tomu aj nový stojan a hlavne… máme prvého lietajúceho holuba (značka bicykla je Flying Pigeon)! Amígo chce samozrejme sprepitné, no za túto zbytočnú hodinovú jazdy (vedľajšia ulička bola 5minút pešo od miesta, kde nás naložil) by sme mu najradšej nezaplatili ani dohodnutú cenu.

Holúbok číslo jedna je v dobrom stave a neskutočne štýlový. Ďalšie dve hodiny sa presúvame z miesta na miesto ako praví Kubánci – Janči šlape a ja sa veziem vzadu na nosiči (záťažovú skúšku zo 150kg zvláda bez väčších problémov). Počas hľadania sa dostaneme do rodiny jedného veľmi milého mladíka, ktorý má doma bicykel na predaj. Nanešťastie malý. Dostávame kávu, plnku na tortu a trávime tam veľmi príjemnú polhodinku (berieme si adresu a sľubujeme, že napíšeme z Havany pohľadnicu).

Neskôr zastavujeme uja na podobnom číňaku. Tento však potrebuje dosť opráv a tak ideme všetci traja k mechanikovi, ktorý nám vypočíta cenu za zrepasovanie. Po ceste sa k nám pripája ďalší rikšiar, ktorý má mať kamoša s dobrým, presne rovnakým bicyklom za 70. Čo robiť? S ujom sa dohadujeme na nižšej cene (vďaka mechanikovi) a že ideme ešte pozrieť druhý bicykel a keď nič, tak sa vrátime. Samozrejme… zas a znovu nás vytáča amígo rikšiar, ktorý nakoniec nič nemá (ja nechápem ako môžme byť po všetkých tých lekciách stále taký naivní). A tak sa vraciame k mechanikovi a púšťame do opravy druhého vyzdvihnutého holúbka. Ten je trošku hrdzavejší no s odpruženou vidlicou (máme potuchy ako by to malo fungovať, no radšej ani nehádame, koľko desaťročí dozadu to naozaj pružilo). Za vymenenú stredovú osku, nové pedále, opravu môjho pedálu, výmenu sedadiel, namontovanie stojanu a 2,5 hodiny práce platíme 30CUC.

Do ulíc už na dvoch kolesách vyrážame niečo pred šiestou a teda je nám jasné, že sa už dnes nepohneme. Nevadí – dneskajšia misia splnená na výbornú! Dva nové (toto slovíčko ani náhodou nevystihuje ich vek) čínske Flying Pigeon bez prehadzovačiek a vážiace každý asi 25kg dostávajú večer ešte posledné doplnky, nový šat vo forme žltej a krikľavo zelenej pásky a v plnej kráse čakajú na svoj „prelet ponad Kubánskym hniezdom“ 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *