Kuba, krajina pre každého

5* hotel, casa particular či spanie u domácich plus malá úvaha o socializme

***** Kuba
Taxík po vás príde až na letisko a tak sa kontaktu s „otravnými domácimi“ vôbec netreba obávať. Hotel ponúka perfektné služby západného štandardu a všetci Kubánci okolo rozprávajú perfektnou angličtinou. Teplá voda tečie 24hodín denne, sedanka na záchode je prirodzenou súčasťou toalety a klimatizácia funguje v každej dobe. Tradičné jedlá obsahujú množstvo hovädziny, zeleniny a zaujímavých korenín. Pravá kubánska muzika a tanečníci vám spríjemňujú momenty pri jedle či v bare. Osobný amígo pomôže s každým problémom a rád ukáže všetky štýlové miesta či reštaurácie. Počas fakultatívnych zájazdov dostanete inštrukcie kam ísť, čo fotiť a kde jesť a tak nehrozí, že by ste náhodou niečo zmeškali alebo zabudli. Netreba sa obávať ťažkého prepočtu mien, lebo peso national sa k vám za celú dobu ani nedostane. Pláže, bazén, drinky, obchody, luxusné miesta, či architektúra mesta sa s láskou uložia vo vašej pamäti ak ste zmierení s tým, platiť vysoké ceny a veľké sprepitné.

Kuba pre pohodlných cestovateľov
Taxikári čakajú pred letiskom a predbiehajú sa s lepšími cenami, aby bás zaviezli na vopred zistenú adresu casy particular či prijateľného hotela. Domáci sú neskutočne milí (väčšinou aspoň jeden člen rozpráva anglicky) a máte pocit, že by vám zniesli aj modré z neba. Ochotne poradia, kde sa dá čo kúpiť, navštíviť či vidieť. Za 8CUC/osoba vám pripravia večeru ako pre kráľa s kopcom mäsa podľa vašeho výberu, so zeleninou a ovocím. Kúpeľňa je síce maličká no s prkienkom na záchode a sprchou (teplá voda sa poväčšinou spúšťa priamo na hlavici a často kope). Pri prechádzke po meste vám po čase začnú liezť na nervy všetci rikšiari a amígovia, no občas je dobré využiť ich služby. Tradičnú hudbu si aj s ďalšími turistami vypočujete v Casa de la Trova, kam vás s najväčšou pravdepodobnosťou privedie niekto z ulice, kto tam má „akurát tiež namierené“. Malé zmätenie môže nastať, keď vám za zmrzlinu či kávu vydajú v lokálnych peniazoch. Prejdete si všetky miesta, ktoré tu „treba vidieť“ s fakultatívnymi zájazdami alebo na vlastnú päsť novými autobusmi s klimatizáciou alebo predraženým požičaným autom. Navštívite tabakové a kávové políčka, fabriku na cigary, prejdete sa na koňoch do kopcov, či povozíte v štýlovom muzeálnom taxíku. Občasne ste zhrození z toho, ako môže v reštauráci chýbať prkienko na záchode či voda. Po návrate domov budete mať pekné spomienky na dovolenku, no veľa zmiešaných pocitov z nespravodlivého režimu a smutných osudov ľudí (najmä tých v kasách), ktorí nemajú príležitosti a robotu. Pri priemere cca 40EUR/deň (bez letenky) si poviete, že táto exotika stála za to a raz sa určite vrátite.

Kuba pre objaviteľov – bláznov
Z letiska zoberiete colectivo alebo taxík niekde do mesta, lebo ste si nepozreli konkrétnu adresu casy particular. Po ubytovaní sa rýchlo prekuknete neskutočnú vtieravosť domácich, ich nešťastie a chudobu v plne zariadených domoch s plazmou a mnohými vecami a snažíte sa ich obchádzať oblúkom. Na ulici vás do 10 minút začnú vytáčať všetci rikšiari, ktorí nechápu, že nohy sa dajú používať aj na chodenie a amígovia s cigarami, rumom a ostatnými produktami nerozumejúci vete „Nič nechcem, ďakujem!“. Z mesta sa pohýňate čím skôr ďalej a to v lokálnych busoch (nákladné autá prerobené na prevoz osôb), vlakom, stopom alebo na bicykli. Už prvý deň objavujete kávu za jedno peso a žemle za tri a je vám jasný nepomer turistických a domácich cien. Vždy keď sa dá, používate lokálne peniaze, ktoré zmeníte v banke alebo u bežných kubáncov. Zisťujete, že kubánske diskotéky s latinskou hudbou plné salsy možno vidieť tak maximálne v Hriešnom tanci 2 a realita je taká, že mladí dorast počúva pop, rap a rovnaký mainstream ako všetci ostatní. Spávate väčšinou u dobrých ľudí, alebo stanujete na ich záhrade. Je vám jasné, že pod pojmomm sprcha, každý myslí vedro z vodou, záchod nemá sedátko a najväčšie prekvapenie je, ak objavíte toaleťák. Ste úplne zamilovaní do ľudí, ich úprimnosti, nápomocnosti a šťastia zo života. Skoro nikto nerozpráva po anglicky, no každý je ochodný počúvať a porozumieť vašej „tarzan“ španielčine. Nenavštívite tabakovú továreň, ale cigaru vám ušúla priamo domáci, u ktorého spíte. Taktiež si nekúpite Cohiby, ale fajčíte to, čo bežné obyvateľstvo, lebo viete, že rozdiel nie je v chuti iba v ľahšom ťahaní (jedna Cohiba 3CUC, obyčajná cigara 1 peso national). Jete hlavne pan so šunkou, pizzu alebo ryžu s fazuľami a kuraťom. V šaláte sa iná zelenina ako paradajky objaví len málokedy. Vidíte veľký rozdiel medzi životom na vidieku a v meste. Tam začínate byť úplne paranoidný na kohokoľvek, kto sa chce prihovoriť, lebo predpokladáte, že bude niečo chcieť. Objavíte prirodzené aj skryté krásy Kuby, ktoré sú pre ostatných veľmi obyčajné alebo neznáme. Po pozretí sprievodcu zisťujete, že ste nenavštívili skoro žiadnu pamiatku z tých, ktoré „treba vidieť“. Vrátite sa domov a ste nadšení zo super ľudí, aké je všetko lacné a koľko toho táto krajina ponúka. Taktiež ste si však vedomý všetkých obmedzení, nedostatku informácii a prehlbujúcim sa rozdielom medzi chudobnou a bohatou vrstvou. Napriek tomu krásne momenty v spoločnosti prostých kubáncov žijúcich jednoduchým životom bez kopy peňazí a majetku vám nechajú v hlave otázku: Koľko toho človek potrebuje, aby bol naozaj šťastný?

Malá úvaha o socializme
Po prečítaní si Castrovej vlastnej obhajoby (The history will absolve me) na súde v roku 1953 si väčšina ľudí povie, že takého revolucionára potrebuje každý. Myšlienky, za ktoré bojoval (školstvo a zdravotníctvo zadarmo, dostatok práce a stravy pre všetkých, nájom zavislý od výšky platu, ukončenie korupcie…) by mali byť úplnou samozrejmosťou v krajinách na celom svete. Zo začiatku to tak naozaj bolo – dostatok potravín, možnosť cestovať, štúdium v zahraničí, ukončenie korupcie… Všetci boháči buď dobrovoľne alebo násilím emigrovali a v krajine ostala jedna ekonomická vrstva – nižšia stredná trieda. Ľudia mali rovnako a boli spokojní.

A teraz po vyše 50 rokoch režimu na tom krajina nie je lepšie ako pred pol storočím (veľkú zásluhu má určite embargo uvalené Spojenými štátmi). Kuba zaspala na vavrínoch a zo zlatých časov, kedy všetkého bolo hodne a platilo sa málo, sa teraz platí veľa a veci chýbajú. Štát sa snaží zarobiť na turizme, avšak cudzinci si prinášajú svoje iPody, laptopy či značkové veci a nepriamo ukazujú domácim, čo všetko si oni nemôžu dovoliť. Rozširujúci sa kapitalizmus vytvára obrovské rozdiely medzi chudobou a bohatstvom. Mladí ľudia chcú slobodu, robotu, internet, možnosť cestovať a majetok. Keďže tieto veci krajina neponúka, nemusí trvať dlho, kým sa niekto opäť vzbúri. Chcieť viac je bohužiaľ (našťastie?) v povahe každého jedinca, no faktom ostáva, že ľudia na dedinách a bez peňazí sa usmievajú viac 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *