Skúsenosti s vecami

Viacmesačná cesta je najlepší spôsob odskúšania vecí. Toto bol to náš prvý takto dlhý výlet, mali sme so sebou každý cca 30kg vecí, tu je pár poznámok…

Tašky

Veci sme mali zbalené v nepremokavých expedičných taškách od českej firmy Sport Arsenal (2x zadné, 1 vrchná + predná na riadítka).

Po pár pádoch z nosiča (upevnenie by mohli mat lepšie vyriešené) boli síce sem-tam predraté, ale dalo sa to zalepiť (mohli by však dodávať repair kit). Výhodou je hliníkový držiak, ktorý zabraňuje ich prehýbaniu, ale na jeho okrajoch sa časom natrhne tá látka.

Taška na riadítka vydržala nadskakovanie skoro 9000km, ale k nej je viac výhrad – púzdro na mapu premoká lebo okraje sa trhajú a suchý zips v silnom vetre nedrží. Materiál je iný-viac látkový a zvnútra sa po čase odlúpne gumová vrstva taška premoká.

Celkovo sme ale boli spokojní a v porovnaní s ostatnými, čo sme videli (väčšinou používajú Ortlieb) si myslím, že vkľude obstoja a zobrali by sme si ich znova.

Miesto vrchnej „spacákovej“ tašky (ktorá síce má popruhy na chrbát, ale na dlhšie nosenie je nepríjemná) je lepší normálny batoh (cca 30-40l) a dať ho do plastového vreca kvôli prachu a vode.

Spanie

Stan

Pôvodne sme si mysleli, že dôležité je mať všetko najľahšie, ale v prípade stanu to na bicyklovú túru neplatí – bicykel odvezie veľa a väčší stan je určite pohodlnejší. Ako svadobný dar sme dostali stan Husky Sawaj ultra 2 – jeden z najľahších na trhu. Jeho výhody:

  • je fakt malý a ľahký a tak sa dobre berie aj na pešiu túru.
  • je dosť vysoký
  • rýchlo sa postaví, lebo dve vrstvy sú spojené

Nevýhody:

  • spojené dve vrstvy sa o seba dotýkajú teda premokajú a nejde s tým nič spraviť ani pri natiahnutí riadne na strany (u nás hlavne na jednej strane – možno len zlé ušitie)
  • v horúcej strednej amerike by sme brali stan, kde sa dá postaviť len vnútro so sieťkou (tento má vnútro látkové a neodpojiteľné
  • dodaný repair kit bol nanič – chýbalo lepidlo a set na opravu tyčiek bol zjavne pre iný stan-hrubšie tyčky
  • nezmestili sa dovnútra batohy, ale to je skôr o pohodlnosti a o prekonaní strachu, že vonku všetko dostane nohy

O stane by sa dalo rozprávať veľa – tento však poslúžil dobre na naše potreby a vďaka jeho šírke (len 1m) sme sa museli ľúbiť viac 🙂

V strednej amerike by boli dobré na spanie aj hamaky, ale my sme ich mali až v južnej, kde už na ne bola moc zima.

Spacáky

Ako ďalší svadobný dar sme dostali páperové spacáky Warmpeace Viking 600 do -3(-9)°C. Boli fakt teplé, ale o páperie sa treba starať a neboli vhodné na väčšinu cesty – na lodi bolo moc vlhko, v strednej amerike bolo na ne moc teplo, a v Patagónii, kde veľa pršalo sme mali problém ich vysušiť a liezť do vlhkého spacáku nie je príjemné. Naopak v suchej a studenej Bolívii a pod Chimborazom sme boli naozaj radi, že ich máme!

Nabudúce by sme ale brali spacáky s umelou výplňou.

Karimatky

Najskôr sme mali penové karimatky Therm-a-rest, lebo sme chceli niečo nezničiteľné a túto úlohu plnili skvele, sedávali sme na nich a bolo jedno, kde ich položíme. Ale po 4-5 nociach sme sa fakt tešili na normálnu postel.

V Chile sme si kúpili (samo)nafukovacie karimatky Doite a komfort 2cm navyše (3cm celková hrúbka) je neporovnateľný. Už nám nevadilo spať týždeň vkuse v stane, dokonca je to pohodlnejšie ako zlá posteľ v lacnom hosteli. Pár sto gramov navyše za to stojí (celkovo sú ale zbalené menšie), samonafukovacia schopnosť síce moc nefunguje, ale aj tak sú pripravené rýchlo. Nevýhodou by bolo ich prepichnutie, čo sa nám našťastie nestalo.

Varenie

Pre náš druh cesty bol najlepší benzínový varič (benzín je lacný a dá sa všade zohnať). Mali sme čínsky CAMPSOR-9 z dealextreme.com za cca 50usd, veľakrát blbol, ale vždy sa dal opraviť. Žral dosť paliva, nedal sa redukovat výkon a strašne hučal, ale fungoval – porovnatelne s MSR. Nabudúce by sme možno rozmýšlali o alkoholovom.

2 hrnce (2.1l + 1.7l, Primus) sú pre dvoch ľudí akurát. Nelepivý teflon časom zíde dole. Super sú 0.6l veľké nerezové hrnčeky.

Štýlová spork (lyžičko-vidlička) light-my-fire veľa nevydrží. Spork od Edelrid s odnímateľnou plastovou vareškou-prehadzovačkou je premakaná vec!

Osvedčilo sa umelé zalomiteľné dienko.

Keďže každý so sebou trepe nejakú hlúposť, ktorá ho však urobí šťastným…my sme mali panvičku na palacinky 🙂 Ľahké, zaberajúce miesto no dalo sa to použiť aj ako pokrievka hrnca.

TIP: Na ušetrenie paliva a zefektívnenie varenia sa dá vložiť vriaci hrniec s jedlom do uteráka/tašky/spacáku, ktorý izoluje teplo a jedlo sa tam stále dorába zatiaľčo na horáku sa môže robiť niečo iné – napr. voda na čaj.

Oblečenie

  • Zlému počasiu je najlepšie sa vyhnúť! Goretexové bundy či topánky premoknú.
  • Dá sa bicyklovať aj bez klipových topánok.
  • Tepláky sú super oblečenie.
  • Merino je fajn, ale po roku nosenia nestíhate zašívať novovzniknuté diery
  • Čiapka so šiltom a látkou na tienenie vzadu je nutnosť v slnečných krajinách
  • Helma – Evka nosila (upravenú so šiltom a tienidlom), ja nie … asi je lepšie ju mať, nám sa našťastie nič nestalo

Elektronika

Toto je obsiahla a nejednoznačná téma. My sme mali:

  • základnú zrkadlovku Nikon D5100 so základným objektívom 18-55 a polarizačným filtrom. Plus ešte GoPro Hero2 kameru/foťák. Fotky sme priebežne v plnom rozlíšení uploadovali na google picasaweb ako zálohu.
  • malý notebook na triedenie a uploadovanie fotiek, pripojenie k netu a písanie blogu
  • Kindle, ktorý sme moc nepoužívali
  • 2x smartphone – o oba sme prišli a dalo sa vpoho aj bez nich, len s mapou (GPS je super v mestách a pri cestovaní po malých cestách bez ľudí, kde sa nie je koho spýtať)
  • SteriPen – UV filter vody, ale veľmi sme ho nepoužili (skoro všade je aj pitná voda alebo sa dá uvariť čaj)
  • solárna USB nabíjačka, ktorú sme poslali domov – elektrina je fakt skoro všade

Iné

  • pero a papier (zošit) na písanie poznámok a denníka (toľko pier a zošitov sme nevypísali za celú základnú školu :)).
  • dobrá mapa je v strednej a južnej Amerike ťažko zohnateľná (lepšie si doniesť) – a aj tak to veľakrát nesedí so skutočnosťou
  • šitíčko bolo využité nespočetne veľa krát na rôzne opravy, určite patrí do základnej výbavy na akýkoľvek výlet
  • z náradia by som vyzdvihol veľké kombinačky, ktoré som použil na rôzne opravy a vylepšováky
  • chýbali nám vizitky na rozdávanie iným cestovateľom miesto písania kontaktu na papier

Zhrnutie

Stretli sme cyklistov s hightech vecami aj s úplne základnými. Niektorí sa zbalili do dvoch tašiek alebo menej, iní ich mali plných päť. Skoro každý si bral niečo navyše – napr. konvičku na kávu (my sme mali panvičku na palacinky).

Neexistuje najlepší spôsob ani jednoznačne najlepšie veci – každý cestuje inak a v konečnom dôsledku je dôležitá samotná cesta a spoznávanie ľudí, zvykov a iných krajín – kvôli tomu sa cestuje, nie kvôli využitiu nového a drahého vybavenia (aj keď to môže spraviť cestovanie oveľa pohodlnejšie).

Ešte výrok kamaráta Tatana, ktorý začal na Aljaške a ide až dole do Argentíny:

„Najdôležiejšie je pre mňa spanie a jedenie a na tom si dám záležať. Bicyklujem, len aby som zabil čas.“ 🙂

Každý cestuje podľa seba a kilogramy navyše kvôli veciam, ktoré spravia človeka šťastným, nie sú kilogramy navyše 😉

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *