COS live

Sometimes it takes us a long time to process our journeys into blog articles. But we are more active on social networks (FB, IG) – there will always be a few last posts from Facebook here, so that you easily know what is happening :)


16 hours ago

COS - cesta okolo sveta
Fokarium a suma sumárum 🦭377kmDeň sa Jančimu a žabe začína už 3:45. Ich dnešná misia je previesť sa štyrmi vláčikmi a po ôsmych hodinách prísť do dediny, odkiaľ to je ešte 18 km do Pobierowa- kde máme samochod.Ja vyhrávam starostlivosť o chlapcov a tak s nimi poctivo spím až do ôsmej. Máme výdatné raňajky, po ktorých opäť raz prichádza otázka, čo budeme jesť. (Ešte sme nemali jedlo, po ktorom by boli všetky naše deti sýte aspoň hodinu 🙈- však keď budú v puberte, tak zjedia aj nás 😅)Náš dneskajší plán je návšteva fokária, čo je záchranná stanica tuleňov. Na pokraji spečenia na slnku konečne prichádza kŕmenie a tulene predvedú triky za rybičky.Hoci mám so sebou celú výbavu na pláž (okrem žraloka), viac slnka neznesieme a s nanukmi a kávou končíme na 2 hodiny v tieni parku so super detským ihriskom. S chlapcami sa po obede - vyberáme na pláž, kde budujú opäť svoje pieskové nádrže a sú asi 2 hodiny vo vode. Po ceste do mesta stretávame na križovatke naše autíčko a chlapci sú úplne vytržení, že vidia ocka - ocko je na pokraji síl a je snáď ešte radšej, že už po 5-tich hodinách došoféroval - dnes strávil 15 hodín presunmi.🚅🚲🚗Dávame najmegalomanskejšiu večeru tohoto výletu - ryba Turbot je fakt delikatesa a dvaja ľudia sa z nej mega najedia. A úplnou novinkou je, že v kempe si ani jedno dieťa nepýta ďalšie jedlo 🤩.Deťom umývame zuby, posielame ich do stanu a veríme, že zaspia samé (zaspali 😉) a my s Jančim si pri prosečku pred stanom vyhodnocujeme tento výlet....Toto bola naša najluxusnejšia dovolenka, vďaka kazdonočnému spaniu v kempe a pravidelným návštevám reštaurácií. Ani jeden kemp sme nemali zarezervovaný dopredu a teda je tu priestor na spontánnosť.Cyklocesty boli naozaj fajne, a keby sa Janko nezaľúbil do Rustyho, tak si myslím, že by ich zvládol aj sám. More je bardzo fajné a viac na východ sa aj zmenšuje počet kúpačov a ohrádok. Hoci to nie je čaj, dá sa v ňom kúpať každý deň 🙂Poľština je fakt podobná a Slovák zvládne komunikáciu aj bez znalosti cudzieho jazyka.Ceny sú Slovenské.V mestách je kopec atrakcií, ale mimo nich je pokoj a kľud.Spočítané a podčiarknuté=Poľské more je ďaleko, ale určite stojí za návštevu!❤️ ... See MoreSee Less
View on Facebook

1 day ago

COS - cesta okolo sveta
Bikeway to Hel 👹39 kmVčerajšia návšteva pláže nás veľmi neohúrila a tak sa rozhodujeme, že kúpať sa budeme počas dňa.Vstupujeme na poloostrov Hel a v hlave si hmkam kultovú melódiu highway to hell od AC/DC (v angličtine je hell peklo a Janči si už posledné dni robí srandu, že tento náš výlet nazveme cyklocesta do "pekla" - bikeway to Hel)Hel je úzky polostrov, ktorý má na začiatku šírku asi 200 metrov a v podstate je to taký hamburger s vrstvami, ktoré sa priebežne preskupujú - baltické more, pláž, stromy, železnica, stromy, cesta, stromy, cyklochodník, zeleň, pláž, zátoka.Pokiaľ ide o samotnú cyklocestu, jej šírka je dostatočná na dva obyčajné bicykle, ktoré idú proti sebe. Pokiaľ má jeden za sebou vozík, človeku stíska riťku a vodič obyčajného bicykla preklína rodičov, čo sem zoberú deti, no ale keď sa stretnú dvaja experti s vozíčkom, tu už nastupuje odvaha kombinovaná s majstrovským šoférovaním, ako neskončiť jedným kolieskom vozíka v garáte - ten je vysoký našťastie iba asi polovicu cesty a teda inde je obiehanie menej stresujúce.Je fakt, že poloostrov Hel je poľskou vychytávkou a teda nechať bicyklovať deti je riadny stres pre rodičov a aj ostatných cyklistov... Stanko to vzdáva asi po 500 metroch a Kolko asi po 3 km.Pokiaľ by sme si však odmysleli množstvo cyklistov, ktorí sa hlbšie na Hel redukovali, cestička je naozaj krásna- buď úplne po pobreží, lesíkom alebo popri zeleni. Na skvelom oddychovom mieste je na hrajúcej lavičke text miestneho umelca, ktorý hovorí o tom, že zajtrajšok už nemusí prísť...a že máme žiť každý deň tak, ako by bol ten posledný. Zamýšľam sa, či by som brala takýto posledný deň a pri pohľade na naše zaškratané, usmievavé a hádajuce sa deti, na spokojného Jančiho a po precítení môjho boľavého zadku zo sedanky a otlačeného tela zo spania na karimatke a s unavenými nohami z bicyklovania si vravím, že by to bolo privilégium mať takýto posledný deň ❤️Pod kolesami šuštia sfarbujúce sa listy ohlasujúce prichádzajúcu jeseň. Robíme posledné kilometre tohoto výletu na naložených bicykloch a staviame stan v mestečku Hel. Navštívime pláž a v miestnej reštaurácii Janči zažíva ozajstný kulinársky zážitok. ❤️🐟 ... See MoreSee Less
View on Facebook

2 days ago

COS - cesta okolo sveta
Malý-veľký makač Kolko...42 kmRáno sa hyper rýchlo balíme a už pred deviatou rozkladáme deku a raňajky na miestnej pláži. Nie sme tu síce sami, ale určite sme jediní, ktorí si tu takto z rána urobili piknik. Dokonca Janči vylepšuje túto chvíľku do dokonalosti, keď sa pri návšteve záchoda zastaví pri našich veciach a donesie zabudnutú kávu.V diaľke pozorujeme nejakú divnú čiernu hlavu, ktorá sa pravidelne ponára a tak vyhodnocujeme, že to bude asi konečne ten tuleň, na ktorého upozorňujú informačnou tabuľou na každej pláži. Keď už okolo nás prebehne asi 39 bežec, vravíme si s Jančim, že by sme si mohli zabehnúť aj my 😂. Naším cieľom je asi 50 metrov vzdialená výstražná tabuľa, ku ktorej sa s ľahkosťou rozbehneme. Dávame to ako úplní frajeri bez prestávky, no cestou späť Janči vyhodnotí, že je to šikmé a finálnu časť odkráčame 😅 (je to neuveriteľné, ale my sme za dávnych čias odbehli maratón).Našu rannú pohodu ukončujeme o pol jednej nasadnutím na bicykle a Kolomanko je tentokrát na svojom bicyklíku a udáva na čele tempo. Jednoznačne trhá všetkých cyklistov a s radosťou ich obieha. Po 20 km, ktoré s Janíčkom na Rustym odšliapeme skoro celé s nejakou podporou motora, ho prosím, že už fakt nedokážem sedieť a som strašne hladná. V turistickom mestečku dávame pauzu na lavičke a ládujeme chleba s práve kúpenou klobáskou.Po káve a zmrzke Kolomanko zalieza s úsmevom na tvári do vozíka a dáva šlofík. My s Jančim sme naňho fakt hrdí, lebo týmto jednoznačne potvrdil, že je súčasťou nášho bike teamu ❤️🚲10 km pred Władisławowom sa odpájame od eurovela 10, ktoré nás krásne sprevádzalo posledné dni. Prechod na "bežné" cyklocesty je však nebadaný a teda si ďalej pokračujeme po nich.Stanko si na jednej preplnenej promenáde opäť všíma všetky lákadlá naokolo a kým sa rozhodujem, ktorým smerom sa vyberiem, vystupuje z vozíka. Obraciam sa a miesto dvoch detí vo vozíku mám len jedno a druhé sa vyrehotane pozerá od volantovej atrakcie. 🙈 Po vysvetlení všetkých možných dôvodov, čo všetko sa môže stať keď bude za jazdy opúšťať vozík, pokračujeme ďalej.Na pokraji úplného vyčerpania pri stúpaní do kopca v hroznej premávke, Janči odbáča na chodník a kým jednou rukou tlačí žabu a v druhej má telefón, v ktorom hľadá cestu, ja blokujem so zaseknutým kolieskom vozíka na obrubníku aj vozovku aj chodník. S vypätím všetkých síl vytláčam vozík na chodník a Janči mi vraví, že sa vraciame na cestu. Áno, stále ho ľúbim 🤯.V kempe sa deti tešia z ihriska a my končíme opäť na rybe v reštike. Večer završujeme v herni a deti sú celé bez seba. ... See MoreSee Less
View on Facebook

4 days ago

COS - cesta okolo sveta
"Toto bolo príliš veľa výletov na jeden deň." Kolomanko, 5 r. 🤣 42 kmZobudiť sa pri detských preliezkach a toaletách povyšuje samostatnosť našich chlapcov ešte o 2 levely vyššie a tak už pred 9tou,naraňajkovaní šliapeme úplne naľahko (iba odrážadlo, bicyklík, žaba, Rusty s vozíkom a základné veci na opravu a pláž) smerom na najväčšiu lokálnu atrakciu- pohyblivé duny.Cestou ešte navštevujeme múzeum rakiet, kde mi zase raz zastáva rozum, prečo je ľudská rasa tak obmedzená, že investuje obrovské milióny do vývoja a výroby niečoho, čo ju ničí a prečo sa tie peniaze neinvestujú do vzdelania, učenia sa dialógu a rešpektu jeden voči druhému a voči planéte.😔Prichádzame na koniec cestičky a pokračujeme naboso po dokonalom piesku. Z informačnej tabule sa dozvedáme že pohyblivé duny zas až také pohyblivé niesú a že sa posúvajú iba niekoľko metrov za rok.Cestou na asi 45 metrovú dunu sú síce všade ľudia ale stále sa darí urobiť záber, kde sme len my. Cestu dole si skracujeme válaním sudov (teda ja a Stanko) a ak ste sa niekedy zamýšľali, ako dostať piesok aj na miesta, o ktorých ani neviete, že máte, túto aktivitu silno odporúčam. Pri našom odchode sú už duny doslova okupované ľuďmi a my sme na nás hrdí, ako sme to suprovo stihli.V kempe rýchlo balíme veci a navštevujeme bludisko zo živého plota, kde sa asi 30 minút motáme a deti to neskutočne baví. Vedľa bludiska je veľké ihrisko s asi 40 outdoorovými hrami a my už vymýšľame, čo zostrojíme u nás na sídlisku (nevýhodou úžasných susedov a priateľov a skvelého domova je fakt, že vám veľmi skoro začnú chýbať aj na úplne super dovolenke😘). Nakoniec sme radi, keď o tretej dvíhame kotvy a konečne vyrážame na cestu. Brázdime tradične cesty všetkých druhov- od dobrých, kamenistých pieskových, či štrkových. Tesne pred Lubiatowom objavujeme jednoznačne najkrajšiu časť eurovela 10, ktorá sa točí prímorským lesom. Staviame stan a v reštike nad plážou si opäť raz doprajeme trochu luxusu. Za sprchy sa platí a tak si vravíme, že deň skončíme v mori (ktoré zase nie je až také slané 😅). Očista pri západe slnka od piesku, ktorý sa celý deň zo mňa odniekiaľ sype, je úplnou čerešničkou tohoto aktivitami nabitého dňa.❤️ ... See MoreSee Less
View on Facebook

4 days ago

COS - cesta okolo sveta
Príliš veľa piesku a kilometrov...55 kmRáno je už tradične pohodové a my končíme na pláži. Kým sa deti kúpu, ja mám čas napísať príspevok a toto je prvá dovolenka, čo mi to Janči toleruje a dokonca si ich aj číta (teda asi 🤪... Janči môžeš dať koment ak hej). Opäť sa teším z maličkostí a vychytávok, ktoré sme sa naučili z ciest - tak napríklad, ako efektívne zavesiť prádlo bez štipcov nás naučili na Kube a odvtedy zvrtený špagát nosíme na každý výlet.Náš tradičný ranný odchod po 12-stej vyznieva až vtipne s Jančiho návrhom hecnúť sa a dať to až do Łeby, ktorá leží cez 50 kilometrov od nás a v podstate väčšinu zlými cestami.Keďže ale plány majú byť odvážne a my deti zmotávame, že ak dneská dlhšie odpedálujeme, budeme sa kúpať, cieľ dňa je jasný. Janči vydáva rozkaz šetriť baterku a vyrážame v zostave Janko so mnou na Rustym, Kolko na bicyklíku a Janči na žabe.Kolko dáva 10 km prašnými cestami a potom ide do vozíčka. My sa občerstvujeme pri supermarkete, kde Jančimu zabudnem kartu v termináli (ale zlatá predavačka vybehla von a vrátila nám ju) a zamýšľame sa či takéto jedenie na obrubníku pred obchodom by už bolo cez čiaru pre ďalších ľudí.Začínajú horšie cesty, kde si však medzi kamennou a mierne pieskovou vyberáme druhú možnosť a Janči si robí srandu, že presne toto je dôvod prečo tie cesty vydržia večnosť-lebo ich aj autá aj bicykle obchádzajú 🤣.Sranda začína a končí, keď naša rýchlosť klesá natoľko, že na nás sadajú komáre a Janči sa ponúka, že bude na Rustym. Po chvíľke však vyhodnocujeme, že pôjdem ja s Janíčkom, lebo sme už fakt zohraní a je fakt, že hoci ideme väčšinu v šmyku a niekoľkokrát tlačíme väčšinu dávame dávame na pánov 😉. Po dneskajšku si uvedomujem, že Rusty je ako Janči. Či si vyberiem dobrú, zlú či prašnú cestu, skoro vždy ma podrží, pomôže a vydrží. Že občas sa mu síce zasekne reťaz a na niektoré prevody treba s citom, ale keď ho človek pochopí a nájde si svoje triky, tak je to ten najsamlepší partner, ktorý plní sny. A ani jedného by som nevymenila, aj keď obaja občas hrozne škripocú a vydávajú divné zvuky 🤣😘Posledné kilometre sa pripája na odrážatku aj Stanko. Stan staviame hneď pri ihrisku v kempe a končíme na ⛱️ ... See MoreSee Less
View on Facebook

6 days ago

COS - cesta okolo sveta
Piesok, voda a šmyk...Na charakterizovanie našich posledných dní, by určite stačili tieto tri slová. V podstate sa už ani nesnažíme rýchlo baliť, lebo je nám jasné, že prvé hodiny dňa strávime na pláži...Pokiaľ by sme mali vyhodnotiť, či sme viac pri mori alebo na bicykloch, tak určite vyhráva voda. A tá je v posledných dňoch vďaka vlnám naozaj intenzívna. Jej sila zobúdza aj nás dospelákov a pravidelne s deťmi trávim aspoň hodinku surfovaním vĺn... A hoci spenené more prináša radosť (Janči tvrdí, že teda najmä pozorujúcim chlapom, keďže mi vlny pravidelne strhávajú plavky 😅) čiara medzi srandou a nebezpečenstvom je dosť úzka a veľakrát veľmi nepozorovaľná.A tak sa ešte iba skladáme na pláži a popíjame pivko, keď už naši starší chlapci pokorujú vlny.Po chvíľke si uvedomíme, že už sú dosť ďaleko. Kričíme na nich a zatiaľ čo Janko je schopný sa vrátiť, Kolomanka s rukávnikmi skôr vlny berú ďalej. S Jančim sa rýchlo prezliekame do plaviek a ja zase urobím radosť okolosediacim chlapom, keď v mene rýchlosti pri prezliekaním nepoužívam žiaden uterák na zakrytie.Štartujeme pripravení na záchranu a zisťujeme, že Kolomanko bol úspešný a už pláva k brehu. Vraciam sa na deku za úsmevov chlapov z vedľajších diek 🙈Dneskajšia bicyklovačka po pieskových cestách sa mi podobá trochu na to more... Kým je v pohode, tak je to sranda. Kým sú cesty trochu prašné, tak sa cítim ako najsuprovejšia matka, ktorá na 350 kg tandeme s 3 deťmi driftuje a ohuruje cyklistov a okoloidúcich. Avšak, iba do momentu, kým sa cesta mení na pieskovisko a ja nie som schopná Rustyho ani potlačiť.So zapadnutými kolesami pretláčame piesok a ako nám tak pripeká na hlavy, tak ma asi na 30 sekúnd napadne, či si to neodfotíme. Nasratý Jančiho pohľad mi odpovedá na nevyslovenú otázku a ja sa cítim najbližších 15 minút ako tlačič kamiónu, kedy vo vypätí posledných síl prichádzame na lepšiu cestičku, kde sme schopní pedálovať. V podstate idem v jednom veľkom šmyku a moje supermatkovské ego preklína piesok a moje unavené ruky sa celé trasú. Prichádzame do mesta Rowy, sadáme do prvej reštiky a vyhodnocujeme, že hoci máme iba 20 km, ďalej nepokračuje.Končíme v kempe a ešte 2 hodiny si užívame vlny ... See MoreSee Less
View on Facebook
Radosť z vĺn a života...Hoci náš kemp nie je úplne blízko mora, zvuk vĺn a ich silu počujeme až pri stane. Po raňajkách ideme na pláž a hoci sa tam nekúpeme, chlapci sú fascinovaní spenenou vodou. Utekajú pred vlnami a tešia sa z dravosti vody.Náš telefón nám ráno prezrádza, že 6 rokov dozadu sme boli na prvom výlete na Rustym - 1000 km naprieč Slovenskom až do Rakúskych Álp. Janíčko mal 13 mesiacov a naša túžba opäť cestovať bola taká veľká, že sme nestihli ani nastriekať farbu na Rustyho... Áno preto Rusty - lebo nám počas tohoto výletu zhrdzavel 🤣Tento výlet je pre mňa doteraz prelomový, lebo ani naše akčné cestovateľské skúsenosti nás neuchránili pred stereotypom čerstvých rodičov, ktorí sa usadili a predstava dlhšieho a akčnejšieho cestovania bola pasé (dobre paraglidingový výlet do Talianska s 8 mesačným Jankom bol už taký prvý záchvev vracajúcej sa akčnosti.😅)Naše výlety nás však stále utvrdzujú, že bariéry a limity sú iba v hlavách dospelákov. A sú v nich najmä v momentoch pred cestou. Práve vyraziť je aj pre nás tá najťažšia časť. Deti sa tešia kdekoľvek, kde im je teplo, sú najedené a majú tam rodičov. A nám rodičom vždy chvíľku trvá, kým sa znovu zabehneme, spomalíme a opäť nainfikujeme ich zvedavým pohľadom na svet a tešením sa z prítomnosti.Zároveň noci v stane, ktorých bolo za tých posledných 6 rokov cez 200 nám dali možnosť prespať na úžasných miestach.Odpedálovali sme niečo cez 30km, zažili si preplnené promenády ale aj opustené cestičky vo vnútrozemí lemované veternými turbínami. Dostali sme balík paradajok a tašku jabĺk od domácich. Večer sme našli fajn kemp v lese, kde sme nemali signál. Západ slnka pozorujeme v spenených vlnách, ktoré nám obmývajú nohy a ja som v nich skákala a tancovala od spokojnosti (neboli sme na pláži sami, takže Janči sa asi hanbil 🤪). Večer sa rozprávame s Poliakmi v kempe a zisťujeme podobnosti a rozdielnosti poľštiny a slovenčiny. Janči je zase urazený, že každý si myslí, že mám lepšiu poľštinu.(V realite má lepšiu angličtinu, španielčinu a asi aj tú poľštinu ale ja mám lepší prízvuk 🤪)Dnes sme síce nezmenili svet k lepšiemu ale sme šťastní, spokojní a spolu-a to je veľké bohatstvo a privilégium ❤ ... See MoreSee Less
View on Facebook

1 week ago

COS - cesta okolo sveta
Konečne správna esencia cestovateľského dňa 🚲❤️45 kmRáno vstávame rozbití, lebo "kľudné miesto" pri vrátnici asi bežne kľudné je, ale nie v noci, keď zabudnú vypnúť hudbu. Ako sa hovorí karma je zdarma a dnes v noci sa nám vrátili všetky svadby, kde sme so sebou ťahali naše deti a oni krásne spinkali do rána vo vajíčku pod stolom alebo na stoličkách pri svadobných rytmoch. Dnes meníme postup a po fajných raňajkách ideme hneď na pláž (okolo 10-tej)Na pláži zažívame prvý obrovský pozitívny šok - sme tam skoro sami (cca 100 metrov na každú stranu 🤩) a teda vyhodnocujeme, že plavky si dnes nezamočíme ⛱️ . Stanko naše nadšenie zdieľa, ostatné dva kusy sú verní oblečeniu 😂. Okrem tradičného stavania priehrady pre Stanka sa bavíme zachraňovaním mini rybiek, ktoré sú dosť zmätené a húfne plávajú tak blízko pri brehu, že ich vlny vyplavujú na piesok. Vyrážame v zostave dve pedálujúce deti a my na tandeme. Dnes sa odpájame od pobrežia a Eurovelo 10 nás preháňa dedinkami vo vnútrozemí. Ráz domov sa rýchlo mení z načačkaných viliek na krásne vidiecke neomietnuté tehlové domy. Ľudia nás začínajú zdraviť a prihovárať sa nám- konečne!Obed dávame na detskom ihrisku a využívame aj lopatku a vodu na vyriešenie akútnej potreby záchodu (všetko zakopané a bez stopy 😉)Deti už nevládzu a tak ich naberáme na Rustyho a Janči ide na žabe. Keďže Janíčko nevládal batožinu, brašne zo skladačky išli do vozíka a teda Janči vyzerá ako najväčší hulvát na svete, ktorý nechá svoju ženu niesť 3 deti, žraloka a všetku batožinu 🙈 a on s úsmevom ide za nami. Hold super ženu má ten chlapec 😘Začína pršať a nie je sa kde schovať. Deti balíme do nepremokavých diek a zisťujeme, že Rustymu nejde motor. Janči prvýkrát naozaj panikári (asi mu dochádza, že bez motora bude šliapať na tej krave on 🤪). Nakoniec je úspešný a po 10 km zastavujeme úplne premočení na pumpe. Tam majú takú klímu, že kým kúpim teplú kávu a kakao bojím sa, že prechladnem.Cesta pokračuje po panelke medzi plážou a jazerom a ževraj sú okolo pekné scenérie. Mne vozík driftuje na piesku a ja mám hodinu školy šmyku a snažím sa nás nevyklopiť.Večer ideme na večeru a končíme s jedlovou kómou zahrabaní v spacákoch. 🛌 ... See MoreSee Less
View on Facebook

1 week ago

COS - cesta okolo sveta
S ľuďmi no bez ľudí...Rannú raňajkovú pohodu dopĺňa pranie vecí, keďže sme včera po troch dňoch konečne prezliekli chlapcov a ja som strčila košeľu do nátierkového masla- takže je čo prať 🙂.Janíčko mi chce veľmi pomôcť a tak vyťahujem všetky spacáky zo stanu a podávam mu brašňu, že všetky má zmestiť dnu. Síce to na záver musí ešte Janči dotlačiť, no na 20 minút mal Janko o zábavku postarané.Dneskajšok začíname v zostave my s Jančim na Rustym, Kolko na svojom bicyklíku a Janíčko na žabe. Tak sme včera v noci nazvali skladačku 🐸🚲Po prvých metroch je nám jasné, že opäť pôjde eurovelo po promenáde a že miesto príjemných pozdravov na nás budú skôr ľudia zazerať, že čo tam robíme s takou veľkou kravou.Dnes je fakt teplo a my zastavíme po prvých 14 km a robíme 4h pauzu na pláži. Tesne predtým dovolíme Jankovi minúť vreckové dopredu a kupuje si žraloka.Týmto nákupom a s vyvesenými opratými vecami je už ťažké vyhodnotiť či cestujeme alebo niečo predávame. 🛒Na pláži sa síce deťom páči, ale nám je teplo a v podstate sa nudíme. Najbližšia dovolenka k moru musí byť jednoznačne s nejakými kamošmi.Dosť sa zamýšľam, že prečo je tento výlet fakt iný.V prvom rade množstvom brakov (mimochodom zabudnite na kolotočárov u vás doma -všetci sú na poľskom pobreží 😅), rýchlosťou cestovania (fakt malo to kráčanie niečo do seba). No a najhlavnejšie - ľudia. Pre nás je cestovanie na biku vzácne tým, že medzi nami a miestnymi nie je žiadna bariéra a môžeme spoznávať lokálnu kultúru a ľudí.Tu je síce tých ľudí haldy ale nik nemá chuť komunikovať. Dokážeme to pochopiť, keďže pre domácich sme iba ďalší turisti a pre turistov zavadzajúci element na promenáde. Nejak sme ale čakali, že pri tom množstve ľudí bude aspoň pár...Vkladám nádej do nudistickej pláže a dúfam, že tam budú ľudia menej oplotíkovaní a tým, že nič nebudú skrývať, tak aj priateľskejší. Prvú nudistickú pláž v Európe však už obsadili plôtiky a ľudia v plavkách a ja vravím Jančimu, že je asi naozaj čas sa zamyslieť a zmeniť trasu.Večer v kempe sa však dávame do reči s Marekom zo Sliezska a on nás ubezpečuje, že čím viac na východ, tým lepšie. Pripíja nás svojím alkoholom 😅 a vylepšuje nám náladu. ... See MoreSee Less
View on Facebook
Deň, keď som mala strach v očiach...🙈Odkedy si pamätám, Janči je z našej dvojice ten ranostaj...z toho vyplýva, že tak, ako som nevyšla zo stanu na Altiplane predtým, ako urobil čaj, tak sa nehrniem zo stanu ani teraz a nechávam mu priestor na realizovanie ranných raňajkových nákupov.Zo stanu ma však vykopú deti hľadajúce ocka, a teda kým sa vracia, balím spacáky. Stanuškovi je ťažko a ráno niekoľko krát grcká. Raňajkujeme, kávičkujeme a celkom efektívne balíme veci. Rusty je prestavený na Janka vpredu a keďže si chce Janči skúsiť skladačku, navrhuje mi, nech riadim tandem ja... HA! Sranda začína tým, že ho neviem ani pohnúť 😅Janči mi ho vyparkuje na normálnu cestičku a ja pri odchode z kempu zvalcujem kvietky v predzáhradke, netrafím odbočku a môj pohľad všetkým naznačuje, že ak sa niekto uhýba, tak to určite nie som ja. Janíčko má blbú poznámku, že s ockom sa bojí menej, ale to nič nemení na situácii, že mi Janči zveril všetkých svojich potomkov.Postupne strácam vyplašený pohľad a riťku mi stíska tak max 3 krát za minútu. Janči sa mi po prvých 16km priznáva, že si ani nepamätá cestu, tak tŕpol pri pohľade na mňa 🤣Bicykel parkujeme pri odbočke na pláž od ktorej si sľubujeme málo ľudí. Na Jančiho otázku, či biky zamykáme sa na seba iba pozrieme a začneme sa smiať...Rusty je tak zahrabaný v piesku, že to chceme vidieť toho cvoka, čo by sa ho rozhodol ukradnúť 😂Na pláži si uvedomujem, že už získavam cyklistické opálenie a ďakujem Bohu, že nenosím ponožky. Samozrejme, že sa mi nechce natierať a počas najväčšieho úpeku sa opekám a dobieham opálenie...Deti idú bicyklovať a s úplne nepochopiteľného dôvodu sa Janči rozhoduje, že mi bude dôverovať a bude vpredu... Vystupuje po 5 minútach a vraví, že ide pešo. 🤣 Na moju obranu, rovnako som mala ja chuť vystúpiť prvé dva roky.Taktiež zisťujem, že keď nemám vpredu dieťa a nekojím, že vlastne nemám, čo s rukami. A teda zbieram tipy na ručné práce počas cestovania 😉Dnes to ide opäť rôzne -od najrôznejších lunaparkových promedách plných ľudí až po krásne pohodové cestičky lesmi. Večer končíme opäť v kempe a potom na pláži, kde je Stanuško tak úprimne šťastný, že my sa iba roztápame a tešíme s ním ❤️ ... See MoreSee Less
View on Facebook