Hiking the SNP long-distance trail

In May 2021 we started our hiking the long distance SNP trail in Slovakia with our kids (and carrying the luggage on custom trailers) – here are the posts we share on ourFB page (you can  see the photos for the posts by clicking the link under eachpost)

2 weeks ago

COS - cesta okolo sveta
Červená rozmenená na drobné...Putovanie po červenej bolo super a veľmi naplňujúce (a ťažké, pomalé a spotené- ale to viete 😉). Cítim však, že by bola škoda uchovať si tento výlet len ako zážitky so silnými emóciami. A práve preto sa už mesiac vraciam do mojich spomienok a snažím sa destilovať a extrahovať, prečo to bolo také skvelé. V prvom rade je oveľa jednoduchšie byť na výlete šťastný... Ciele dňa sú totiž spánok, jedlo, pohoda, dobrá spoločnosť a niečo fajn vidieť. Proste ešte aj v tom najťažšom dni sme si naplnili skoro všetky naše ciele. A zaspávať s pocitom, že ste stihli všetko, čo ste mali naplánované, človeku vyvolá úsmev na tvári pri zaspávaní.Doma je to však iné. Naše ciele presahujú naše časové aj fyzické kapacity a ich naplnenie je oveľa zdĺhavejšie... A teda aj večerná pohoda neprichádza, kvôli "listu" s nenaplnenými cieľmi.Ďalším pozorovaním je, že červená je príklad perfektne naplánovaného projektu, ktorý dá možnosť človeku dosiahnuť obdivuhodný výkon (samozrejme, že s fyzickým a mentálnym prekonaním samého seba). Proste, ak človek nasleduje červenú - vie, že dôjde do cieľa a ide správne...a čo je úžasné, nemusí to extra plánovať, lebo to už niekto spravil za neho.Málokto vie vo svojom živote kam mieri a ak si už dá tú námahu stanoviť svoj životný cieľ, tak rozmeniť si to na drobné je veľakrát naozaj ťažké. A potom vedieť, či je táto naplánovaná cesta naozaj správna, nie je isté nikdy. 🙈Krásne bolo aj to, že je jedno, prečo je kto na červenej, či ju robí na jeden šup alebo postupne, alebo či ju vôbec dôjde... Či je taký alebo onaký, zelený alebo ružový. Priala by som si, aby sme všetci chodili povinne na túry...viacdňové. Aby sme si uvedomili, aké je dôležité mať každý deň v zozname splniteľné ciele, aký je to pocit zaspávať s úsmevom na tvári, aby sme pocítili silu malých krokov v naplánovaných veľkých cieľoch. Aby sme pocítili voľnosť od zbytočných vecí a mali konečne čas ponoriť sa do seba. Bytie na ceste robí človeka viac empatickým, tolerantným a úprimným. Človek má možnosť pocítiť veľkosť prírody a učiť sa pokore... Ďakujem za túto životnú skúsenosť a prajem ju úprimne každému z vás 🙂❤️@Jana Markechová Leskovjanská 🙏 za super darček ...
View on Facebook

3 weeks ago

COS - cesta okolo sveta
Opäť na červenej...2 dňovku v Nízkych Tatrách s kamošmi sme zamietli hneď, keď nám to navrhli. Kto normálny berie deti na také dlhé šliapanie do hôr?! 🤣 Na našu obranu, my sme mali vozíčky...Našťastie sa nám to uležalo a v sobotu sa naša 13-členná partia + pes natlačila do kabínky smer Chopok. Hore bolo samozrejme turisticky a plno a napriek môjmu "mestskému" outfitu (jasné, že som mala šaty- však akoby som cikala 😉), to bolo na mňa príliš plné a civilizované. Zbalení sme boli v jednom veľkom batohu a ja mám ergo nosič na Stanka a malý batôžtek. V podstate máme na sebe skoro všetko oblečko (však na jednu noc sa človek ani prezliecť nemusí, že? 😉). Toto rozhodnutie ľutujem hneď pri prvej grc pauze a nevydarenom cikaní...🙈 Batoh má Janči a plne si uvedomujeme, ako veľmi boli vozíčky nápomocné."Prechádzka" na Ďurkovu je krásna ale nečakane zdĺhavá... veď čo aj čakať, keď je detí viac ako rodičov. Keď Stanko spí snažím sa nadbehnúť si a zamyslieť sa, aký bol mesiac doma a čo pre mňa červená znamená s odstupom času. (O to sa s vami ale podelím v inom poste)Na Ďurkovej nás čaká informácia, že sú skoro úplne plní a že o 10-tej sa dole na zemi nájde miesto. Dnuká je plnka, vonku zima a my po západe slnka zvažujeme, že sa hecneme a budeme pokračovať dole. Našťastie sme to neurobili a chatár poskytol našim siedmym potomkom izbu, kde strávili čas do desiatej. My sme zatiaľ dosť zmenšili zásoby tatranského čaju na chate, čo som predýchavala väčšinu noci 🤣🙈(Každopádne sme sa riadne nasmiali)Ráno stíhame s Ivkou východ slnka a aj tie raňajky chutia lepšie s výhľadom. Cesta do Jasenia je nekonečná a posledný kilometer po asfaltke už krívame všetci. Našou záchranou je odparkované auto, ktoré nás odvezie na ihrisko, kde počkáme na zbytok odvozu.Sme úplne rozbití a skláňame sa pred každým, kto si nesie náklad na pleciach. Vozíčky nám náš výlet naozaj uľahčili a hoci ich práve Nízke Tatry pokorili, práve táto časť by bola aj s nimi zdolateľná. Zhodujeme sa, že akcia bola super a opäť ju zopakujeme o rok... Ak zvažujete s deťmi navštíviť Nízke Tatry s prespávačkou, práve táto časť môže byť tá pravá 😉#cos #snp #nizketatry #karickaribezkariciek ...
View on Facebook
Suma sumárum... alebo ako sa "barefootovo" obuť/neobuť na túru 👣❤😉Our experiences with barefoot shoes on the trip (video has also english subtitles) ...
View on Facebook
Dear friends... We made a video with your questions and it is in English 🙈😉!... My English, bad English but in English 🤣. I hope you'll like it 🙂www.youtube.com/watch?v=xKfGJ7Kq7ZsAnd you can see more statistics and also map of our hiking trip on web (Janči did it ❤️💪) www.cos.sk/en/2298/karicky-a-deti-na-ceste-statistiky/Have a great day! ...
View on Facebook
S "Jančim" sme si povedali, že odpovede na vaše otázky spravíme tak osobnejšie a že vám na ne takto naozaj odpovieme... ALE! Janči si asi 80x kýchol a mal taký zahuhňaný hlas, že som to nahrala sama 👉🙈👉 www.youtube.com/watch?v=rpuiBSL3PMMMimochodom, na našej stránke pribudol článok aj so štatistikami a mapou, ktoré spracoval Janči ❤️👉 www.cos.sk/2298/karicky-a-deti-na-ceste-statistiky ...
View on Facebook
Žena na cestách... a teda o cikaní v drepe, pravidelnom krvácaní, hygiene či panvovom dneVarovanie pre chlapov - ak si myslíš, že ženy kakajú dúhové hovienka s kvetinovou vôňou, neprdia a všetko je vždy tam, kde má byť, prestaň čítať a nekaz si svoje predstavy 😉🤣Cikanie: ani po dvoch mesiacoch som sa nenaučila cikať po stojačky 😅 a tak neostávalo nič iné, ako to dať občas hneď na krajnicu, či na "verejnejšom mieste". Práve z dôvodu potreby čupnutia si a faktu, že som nemala potrebu ukazovať môj zadok okoliu, bol môj turistický outfit dosť netradičný a mestský. (Áno hovorím o svojich šatách, ktoré so mnou prekráčali väčšinu Slovenska). Šaty alebo sukňa na turistiku sú pre mňa tá najlepšia voľba- okrem možnosti uľavenia si na "tajnáša", je to skvelý vetrací outfit pri veľkých horúčavách 😉 (pozor na výhliadky typu Devínska kobyla 🤣), pri chlade je to extra vrstva cez zadok na legínach, a keď už sa človek náhodou dostane do civilizácie, tak pekne zapadne. Ani pri malej ani veľkej potrebe sme nepoužívali papier ale mali sme fľašku s cucákom a teda prenosný bidet. Táto zvýšená hygiena bola veľmi dôležitá prevencia pri zapareninách. V rámci zvýšeného výtoku pri plodných dňoch som sa musela viac krát denne umyť a napriek tomu som sa ešte občas musela natrieť sudokrémom, kvôli miernemu spareniu.Pri menštruácii mi v rámci prvého dňa nevyhovuje kalíštek a tak som najprv skúsila menštruačné nohavičky. Tie sa však ukázali pri celodennom kráčaní ako veľmi nepraktické a opäť som skončila so sudokrémom. Potom som prešla na tampóny v rámci prvých 2 dní a bolo to aj praktické aj čisté (aj keď nie úplne eko). Ďalšie dni sa dali suprovo ošéfovať so striekacou fľašou a kalíškom.Už pred výletom som zistila, že stav môjho panvového dna je fakt zlý - šla som si zabehať a bola som ako sučka značkujúca okolie 🙈. V rámci kráčania som si povedala, že teraz je ten správny čas na spevnenie. Vďaka správnemu dýchaniu, "zošívaniu diastázy" a vťahovaniu panvového dna pri výdychu (cca hodina denne) sme si dnes zabehli 4 km a pohoda 💪. Aj pri ďalšej aktivite s Jančim sa daný tréning ukázal ako veľmi prínosný 🤣😘Úprimne ženy, hygiena na cestách vie byť naozaj kvalitná 😉PS: post o hovienkach sme už mali, tak ak ste ho zmeškali 😉 www.facebook.com/444451182256711/posts/3962372717131189/ ...
View on Facebook
Ako sa "donútiť" pozerať na svet zvedavými očami 🤩😉... Ľahko - vyzujte sa ❤️👣🤣Aby som mohla naozaj objavovať svet okolo seba, musela som začať hľadieť na svet zvedavými očami 🤩, s otvoreným srdcom ❤️ a spomaliť sa ...Toto sú moje najzásadnejšie zistenia z nášho 2 mesačného pešieho putovania po Slovensku. Našimi učiteľmi boli naše malé deti. Ukázali nám, že skutočne vidieť znamená žiť a byť v prítomnosti. Ich nezaujímalo koľko výškových metrov nás v ten deň ešte čaká alebo koľko kilometrov nám ešte chýba do cieľa...oni videli chrobáčika, zaujímavú rastlinu, či krásy a rôzne tvary prírody. Donútili nás spomaliť na ich rýchlosť a vidieť prítomnosť- žiadne budúce plány, žiadna minulosť.Pre každého z nás je veľmi dôležité sa občas takto spomaliť. Avšak v bežnom živote sme veľakrát natoľko pohrúžení vo vlastných myšlienkach a tak sa ponáhľame, že nevnímame okolie. Úprimne môžem povedať, že ja som na seba príliš rýchla a vkuse mám v hlave hrozne veľa projektov.Avšak je jedna vec, ktorá mi pomáha vrátiť sa do prítomnosti a tým je - BOSÁ CHÔDZA! Cítiť každý zákerný kamienok, rozdiel teplôt, či rôznorodosť povrchov - toto všetko ma vracia do vedomej prítomnosti. A keď si uletím na svojich myšlienkach, väčšinou zakopnem alebo na niečo pichľavé stúpim 🙈🤣Ak nemáte k dispozícii malých učiteľov, ktorí by vás spomaľovali, tak sa vyzujte 😉. Okrem toho, že si precvičíte nielen chodidlá ale aj zbytok tela, budete mať čas naozaj objaviť svet okolo vás. Ale pozor! Všetko s rozumom a pomaly. Pár bosých krokov na začiatok je lepšie ako na 2 týždne odpálené a presilené chodidlá. Tie môžete trénovať už doma (aby potom zvládli objavovanie vonkajška). Napríklad naše DOTS barefu.com/dots/ a POLienka barefu.com/polienka/ sú skvelými a štýlovými pomocníkmi na domácu stimuláciu chodidiel 😉👣. Prajeme krásny bosý deň plný podnetných krokov ❤️👣.....................................To discover the world around me I had to start to see with eyes full of wonder 🤩, with an open heart ❤️ and I had to slow down my pace ...These are my biggest discoveries from our 2 months long hiking trip. Our teachers were our little kids. They showed us, that to really see means to start to live in a present. They didn't care if there was uphill going, they didn't care about the rest of kilometers at that day...they were there amazed by bugs, plants, nature.They forced us to slow down our lifes to present - no future plans, no past, no plannings.It's so important for each of us to slow down sometimes.But in normal daily life it is harder. We are more in our heads and rushing to do all the stuff we need.I can truly say I'm too fast for myself. I have always plenty of projects in my head...But there is one thing which helps me with being present - BAREFOOT! To feel every tiny stone, to feel temperature, to feel different textures - all this keeps me present and aware. And if I get lost in my thoughts I usually step on something 🙈 (ouch)If you don't have a little teacher who slows down your speed just take off your shoes. You will exercise your feet and body and you will have time to really discover the world around you.But! Start slowly and listen to your body... Few barefoot steps for beginning is better than to have painfull feet for next 2 weeks.You can practice and exercise your feet also at home so they'll be ready for outside stimulation. Check our DOTS barefu.com/en/dots/ or LOGS barefu.com/en/logs/ if you want to train your feet at home in stylish and playfull way 😉👣Have a beautiful barefoot day full of stimulation ❤️👣#barefoot #barefu #DOTS #LOGS ...
View on Facebook
Opäť na cestách... cestách, ktoré prišli do našej obývačkyUž sme 7 dní doma...7 dní bez nových objavov a priateľstiev?!Vlastne nie tak úplne. Včera ku nám zavítali warmshoweri. Možno si predstavíte, že sme v klube ľudí, ktorí obľubujú teplé sprchy, ale nie- ja sa napríklad posledných 5 rokov sprchujem studenou vodou 🐻‍❄️🚿😅 Warmshowers je organizácia, ktorá združuje ľudí, ktorí maju radi cyklistiku, cestovanie na bicykli a cyklistov. Buď hostujete, alebo niekto hostí vás, alebo iba cyklistovi ukážete mesto. Podľa možností a chuti. Spočiatku som si myslela, že niekoho pohostiť znamená niečo mu ponúknuť a nám to bude vrátené, keď budeme cestovať my...že nás pohostí potom niekto iný. Ono je to sčasti aj pravda ale realita je, že niekoho pohostiť nieje jednostranná výmena.Včera sme boli doma. Ja som bola (a som) stále v procese triedenia, organizovania a vyhadzovania vecí. A v rámci tejto mojej chvíľky chaosu si to svet namieril ku nám do obývačky. Prišiel prostredníctvom páru z Holandska a priniesol kopec zážitkov, rozhovorov a inšpirácie. Oprášili sme angličtinu a opäť ukázali našim deťom, že cudzie jazyky sú bránou k poznaniu a dorozumeniu sa so skvelými ľuďmi. Piknikovali sme so susedmi a dážď nám doprial prenádhernú dúhu. Rozprávali sme sa o ich výletoch a aj o našom putovaní. Spomínali si na skvelé chvíľky a miesta. Prehodnocovali sme a zamýšľali sa nad hlbšími myšlienkami z ciest a života.Z našich skúseností je hosťovanie vždy obojstranná záležitosť.Síce niečo dáte ale veľmi veľa dostávate.❤️ My máme na konte cez 60 hosťovaní a každé jedno bolo pre nás obohacujúce. Máme aj knihu návštev, ktorá nám dané stretnutia pripomína. Je spomienkou, ako sme vyzerali a na akej "ceste" v našej obývačke sme boli.Dnes som bola na námestí a hľadela som zvedavými očami. Obdivovala som vežu, námestie a aj ľudí na ňom. Sme doma, ale je len na nás, či upadneme do rutiny a nevšímavosti alebo ostaneme v stave objavovania. Byť doma neznamená nespoznávať. Stačí len nahodiť zvedavé oči 🤩, otvoriť svoje ❤️, myseľ a dvere pre pútnikov.Hosťovali ste už niekedy cudzích cestovateľov?Ako ste sa k nim dostali? Viete nám dať ďalší tip, kde ich nájsť?🙏 ...
View on Facebook

2 months ago

COS - cesta okolo sveta
Spomienkový optimizmus a príliš veľa vecí...6 dní domaSpomienkový optimizmus má neskutočnú silu a s Jančim sme už skoro úplne zabudli na pot stekajúci po čele, z ktorého riadne štípali oči. Zabudli sme na stavy nepohody a vymýšľajúce deti a toľko krát si povieme, že ako to môžu bežní rodičia zvládať doma?! My chceme naspäť do lesa! 🙈Niežeby nám chýbali vozíčky, aj keď hneď prvý deň som využila vozíček a tašku na polievanie mladých stromčekov na sídlisku. Okrem toho, že deti mali zábavu, hlavne to išlo fakt efektívne (porovnávam s vedrovaním vody z rieky 😉)Dokonca som bola taká hviezda, že som spracovala ovocie, čo sme dostali a spravila som ovocné kože- ak si odmyslím ten 6 hodinový hluk z rúry,tak je to fakt praktické a jednoduché.Jediná vec, ktorú nedokážem pochopiť je to, že ako to môže mať životnosť aj 2 mesiace? U nás to vydržalo 2 hodiny 🤣🙈!Stihli sme aj grilovačku, každý deň byť vonku, film na námestí, očkovanie, oprať, navštíviť rodinu a deti stihli ochorieť (prirodzený stret s kolektívom a novými bacilmi 😉)Čo mi však chýba, je minimalizmus v počte vecí, ktoré sme mali na ceste. Byť schopní zbaliť rodinu na kompletný život do dvoch brašien nie je možno sprvoti ľahké ale potom je to riadne oslobodzujúce.🕊️Nebudeme si klamať a rovno sa vám priznám, že poriadok nie je naša silná stránka. Vlastne by sme mohli robiť terapeutické návštevy pre ľudí, ktorí si myslia, že majú doma bordel. Po návšteve nášho bytu sa im zväčša zlepší nálada 🤣Pointa však je, že máme hrozne veľa vecí! Začala som už aj triediť ale prišla nostalgia a "veď možno sa ešte zíde" Dôležitý aspekt cestovania je nekompromisnosť balenia (žiadne možno sa zíde). Je len - potrebujem, používam. A s tým prichádza aj sloboda, poriadok a jasno v mysli. Ja som úprimne stratená. Viem, že je kopec vecí, ktoré chcem urobiť, ale všetky tie veci v našom byte tak zamestnávajú moju myseľ- či už neporiadkom alebo prílišnými spomienkami, že neviem čo skôr. Náš výlet bol pre mňa o vypnutí a spomalení a ja som verila, že tento stav si dokážem navodiť aj doma. Teraz mi je jasné, že aby som mohla doma vyčistiť hlavu,musím pretriediť naše veci a naozaj upratať byt.Ako to máte s vecami vy? ...
View on Facebook

We also plan to make a viewable documentary movie from this trip – we have already fundraised money for this project via crowdfunding platform startlab crowdfunding platform.