Naše núdzovo opravené kormidlo funguje skvelo, no je nám jasné, že na otvorené more s ním ísť nemôžeme. A je nám tiež jasné, že ho nebudú mať v žiadnom obchode a musíme ho vyrobiť…
Po týždni a pol čakania vo Willmingtone konečne prichádza George. Nakladáme obe kormidlá (katamarán má kormidlá na oboch stranách) aj dobré aj zlé a vyberáme sa do lokálneho drevárstva, ktoré má čisto ženský personál (a veľmi šikovný). Tam sa asi po hodine obzerania, premeriavania a konzultácii, spoločne zhodneme, že na výrobu použijeme lodnú preglejku. Slečna, čo nám pomáha nám dá tip na firmu s CNC strojom, čo by nám veľmi uľahčilo prácu a hlavne by sme si boli 100% istí, že máme naozaj rovnaké kormidlá (a to dokonca 3, keďže z preglejky, čo sme kúpili výjdu 2 nové kormidlá a teda jedno máme do zálohy :)). Odchádzame hladní ako Čenkovej deti a nemáme ani potuchy, koľko to bude stáť a kedy to bude hotové.
George nás berie do skvelej reštaurácie (pozor, teraz sa kľudne inšpirujte biznis plánom! Budem rada, keď bude niečo podobné aj na Slovensku :)). Je to niečo ako myštičkové bistro. A teda každý dostane myštičky za 7 dolárov (na každú porciu jedla si človek vždy zoberie novú mysku- všetko v rámci 7 dolárov). A potom si do nej naloží čo chce z veľkého výberu čerstvej nakrájanej zeleniny, hríbov či mäsa… vyberie si prílohu- ryžu/ nudle/ nejaké špeci nudle… vyberie omáčku-kari, čili (výber asi z 15 druhov)… a podá to kuchárovi, ktorý to celé hodí na veľký gril a priamo pred zákazníkom to pripraví (vedľa seba sú traja kuchári, ktorí v kuse varia). Zákazník si platí extra iba za drinky poprípade za jedlo, ktoré si chce zobrať so sebou. Proste zdravo, chutne a podľa mňa výhodne aj pre reštauráciu aj pre klienta.
Druhý deň ráno sa budíme na telefonát z drevárstva. Oznamuje nám cenu a hlavne, že to bude najskôr o týždeň. Zase ďaľšie čakanie! Ja s Jančim začíname byť alergickí na toto slovíčko a pomaly sa začíname zmierovať s realitou plachtenia a neplánovania si absolútne žiadnych termínov ba ani predpokladať.
Týždeň čakania si krátime prechádzaním sa po okolí, hádzaním si frisbee, jedeň deň pomáhame Geargovi na dome a grilujeme steaky (prvé mäso počas našej plavby!), navštívime vojenské múzeum a najzaujímavejšou bola určite návšteva akvária. Kopec rybičiek, rýb, medúz (tie boli úplne hypnoticky krásne, ako stvorenia z inej planéty), morských koníkov, korytnačiek, hadov, krokodílov a všeliakých potvor, ktoré niesom schopná pomenovať. Úžasné bolo, že sme sa mohli dotýkať niektorých živočíchov (žralok, raja… ). George sa nám snažil spríjemniť tento týždeň čakania najlepšie ako vedel, za čo sme mu veľmi vďační.
Telefonát! Kormidlá sú hotové… Robíme nákupy epoxidu, látky, šróbov a proste všetkého dôležitého a vyzdvihujeme si naše nové umelecké diela (vyfrézovanie CNC strojom vytvorilo z preglejky niečo ako anjelie krídla… fakt!)
George nám ukazuje ďalší bufet, kde sa môžeme za 7 dolárov najesť do popuku. S Jančim sa nemôžeme ani pohnúť dobré dve hodiny po obede, ale to nám nebráni sa rovnako natlačiť aj ďaľšie štyri dni (ach tá pažravosť!)
Najbližšie dni sú v znamení epoxidovania (striháme sklenné vlákno, robíme vrstvy, natierame epoxid, čakáme, brúsime… a znova druhá strana a hrany). Medzičasom vyrábam zo zvyšného dreva rúčky na kormidlo (síce je malá pravdepodobnosť, že tie naše zlomíme, ale teraz máme dve navyše, čo sa môže kedykoľvek zísť). Brúsenie preglejky (a hlavne takej kvalitnej ako je lodná) je čistá meditácia. Odhalovanie jednotlivých vrstiev a vytváranie oblých tvarov hraničí určite s umením.
HOTOVO! Montujeme kormidlá a zisťujeme, že jedno je zlé (áno tá stredová ryha v predchádzajúcem kormidle mala význam :D). Robíme ďaľšie úpravy, opravujeme motor a inštalujeme autopilota.
Medzičasom si ešte robíme dobrú večeru na Vďakyvzdanie, čo je poďakovanie sa za to, čo človek má (tradícia je, že prví obyvatelia, ktorí prišli do Ameriky boli hladní a našli kopec kukurice a tak sa za ňu poďakovali Bohu… pravdou však je, že kukurica patrila indiánom, ktorí neboli dva krát nadšení z toho, že im nejaké biele hlavy jedia potravu). Zúčastňujeme sa vedomostnej hry v Írskom bare s Larrym a jeho ženou Annet (Geargovi kamaráti) a vyhrávame fľašu vína, ktorú následne pijeme na druhý deň počas večere, na ktorú nás títo milí ľudia pozvali k sebe domov. Larry je opravár starožitných hodiniek, čo rozširuje naše vedomosti v tomto smere a nachádzeme u neho mnoho veľmi zaujímavých kúskov.
Robíme veľký nákup, plníme vodné tanky, čapujeme benzín a KONEČNE vyrážame ďalej.
George ešte raz veľká vďaka, za všetku starostlivosť a pomoc. Larry a Annet, ďakujeme za super večeru a príjemnú spoločnosť :).
Pár fotiek kormidiel je v našom albume z Wilmingtonu.